Afrika

Káhira (arab. القاهرة‎ – al-Káhira, ang. Cairo) je hlavné a najväčšie mesto Egypta hlavné mesto guvernorátu Káhira. Egypťania volajú Káhiru aj Egypt (arab. مصر‎ – Misr) čo ilustruje jej významné postavenie v krajine. Leží na ploche 214 km² na brehoch a ostrovoch rieky Níl, na severnom konci jej púštneho údolia, v mieste kde sa začína rozvetvovať do svojej delty.
Mesto má asi 6,7 milióna obyvateľov a ďalších asi 10 miliónov obýva širšiu metropolitnú oblasť, takže Káhira je jedenásta najľudnatejšia metropolitná oblasť sveta a súčasne najľudnatejšie mesto Afriky.
Je významným kultúrnym a duchovným centrom arabského a islamského sveta, ktorým sa stala už v stredoveku. Kozmopolitný charakter dodáva mestu aj prítomnosť početnej koptskej kresťanskej menšiny, keďže Káhira je aj centrom koptskej ortodoxnej cirkvi v Egypt.

História
Na území mesta vznikali sídla už v období staroveku. V období Starej ríše sa tu nachádzalo jej centrum Mennofer, v období Novej ríše zase jej významné centrum Iunu. V časoch rímskej vlády tu postavili pevnosť Babylón, ktorej pozostatky sú najstaršou stavbou mesta.
Po moslimskom zábere helénskeho Egypta v roku 641 vzniklo severne od pevnosti Babylon mesto Fustát, ktoré bolo prvým arabským a moslimským mestom na území Egypta.
Základ dnešnej Káhiry vznikol až v roku 969 za vlády dynastie Fátimovcov, ktorí tu založili mesto pod názvom Misr al-Qáhira („Víťazné mesto“). V tomto čase vznikla aj mešita a univerzita al-Azhar. Po páde Fustátu v roku 1136 sa Káhira stáva centrom Egypta. Veľký rozmach zaznamenáva počas vlády dynastie Mamelúkov (1250–1517).V tomto čase vzniká aj veľká časť pamiatok islamskej architektúry. Mesto sa veľmi rozrastá najmä o okrajové vidiecke štvrte, v ktorých žijú najmä chudobnejšie časti egyptského obyvateľstva.